Odkedy mám deti, tak súkromie na záchode mi nič nehovorí :). Znie vám to povedome? Ak ešte nemáte deti, tak aj to príde.
Sedím si teda na záchode a docupká mi malý, ktorého veľmi zaujíma, čo sa na tom záchode robí. Keďže mal rok a pol, tak by som ho mohla naučiť chodiť na nočník. Rozhodla som sa, že mu dám nočník na záchod a keď za mnou príde, tak môžeme túto aktivitu robiť spolu. Ale kdeže :). Kriky, plače, že on si na nočník ani nesadne. Jediné, čo ho na záchode oslovilo, bola záchodová kefa, ešte toaletný papier a, samozrejme, osviežovač vzduchu, ale to až keď naň dočiahol. Vždy keď chytil záchodovú kefu do ruky, tak som stŕpla, čo všetko ňou vykefuje.
A tak som sa hlboko zamyslela a spomínala som si, čo by o tom povedala Mária Montessori (zakladateľka predškolskej výchovy na princípe individuálneho systému) alebo iní pedagógovia. Napadla mi len jedna veta: „Keď má dieťa senzitívne/citlivé obdobie na nejakú činnosť, tak sa to vie veľmi rýchlo a ľahko naučiť a hlavne nepotrebuje žiadnu odmenu, lebo je vnútorne motivované.”
Hor sa do toho. Dieťa má senzitívne obdobie na záchodovú kefu :). Keďže na nočník sadnúť nechcel, kúpili sme schodíky so sedákom, aby sedel ako dospelí. Mimochodom, veľmi praktické, lebo nemusím vylievať a umývať nočník. Všetko padá rovno do záchoda.
Prvou zaujímavou činnosťou bolo správne nasadiť schodíky na záchod. Keď v tom získal značnú prax, tak sme skúšali dávať dole tepláky. Lozenie po schodoch bola maličkosť, keďže schody deti milujú od narodenia :). Predsa sa to podarilo a dieťa sedí na záchode. Či robí to alebo ono, jeho láka odtrhnúť si toaleťák a tak rátame do troch – 3 štvorčeky toaleťáku by mali stačiť, veď šetríme naše lesy. Ak však potrebujem rýchlo odbehnúť k druhému, ktorý sa práve zobudil a plače, tak namiesto troch štvorčekov je rozmotaná celá rolka. No čo už, kým nie je potrhaná, aj namotávanie toaleťáku je skvelá aktivita na rozvoj jemnej motoriky.
Po utretí zadku s pomocou maminy alebo tatina a spláchnutí, čo je radosť nad radosť, prichádza tá správna chvíľa na záchodovú kefu. Schodíky upraceme nabok a hor sa hore, záchodová doska, ja idem kefou čistiť záchod. A viete, aká je úprimná radosť dieťaťa nechať po sebe čistý záchod? Verím, že mu to ostane a záchodovú kefu bude používať navždy :). Čerešnička na torte: keď podrastie môže nastriekať aj osviežovač. No dokonalé! Už sa nebojím, že by som prišla na špinavý, nespláchnutý či smradľavý záchod.
Český psychológ Marek Herman hovorí, že u dieťaťa je potrebné vybudovať si isté dráhy, po ktorých keď prejde veľakrát, tak si ich osvojí a zautomatizuje. U nás si dráhu na záchod osvojujeme asi takto:
- Gate si dávaj dole až na záchode :)!
- Nezabudni použiť toaleťák!
- Po potrebe spláchni!
- Vyčisti záchod kefou!
- Ak je smrad, nastriekaj osviežovač!
- Umy si ruky!
- Zhasni a zavri dvere!
Ako povedala Mária Montessori: „Povedz mi to tisíckrát s láskou a ja sa to naučím,” tak to uplatňujeme aj pri správnom nácviku chodenia na toaletu a pri udržovaní záchodu v čistote.
A k nášmu záchodovému tajomstvu, ktoré majú radi u nás všetky deti, patrí jedna špeciálna knižka. Deti sedia, pozerajú knižku a, kdesi-čosi, sa vykakajú 🙂 – čo je niekedy veľký úspech po dlhom boji. Je to táto:
