Mať tri deti je výzva pre každú maminu.
Keď sme prišli z pôrodnice s tretím bábätkom, na staršom synovi (5 rokov) som si všimla, že sa v ňom ešte viac ukázala jeho citlivosť a láskavosť. Naozaj ma dostala neha, s akou pristupuje k svojmu mladšiemu bratovi. Každý deň sa mu venuje, hladká ho, kolíše na rukách. Verím, že toto je pre neho najlepší čas učenia sa starostlivosti o druhých, nezištnej láske, nehe a citlivosti voči slabším.
Zažívame však aj chvíle, keď vidím, že chlapci žiarlia na maličkého. Myslím, že je to celkom prirodzené, pretože doteraz som dokázala vnímať ich potreby a napĺňať ich skoro hneď. Avšak v tomto čase musím veľakrát odsúvať pozornosť a napĺňanie ich potrieb, aby som sa postarala o maličkého. Na jednej strane vidím, že ich to učí schopnosti trpezlivo čakať, nemyslieť len na seba alebo pomáhať. Na druhej strane mi v hlave vyskakuje výkričník a upozorňuje ma.
Keď som si začala všímať prejavy, ktoré som dovtedy u chlapcov nespozorovala – ako napríklad horké ľútostivé slzy, ktoré starší vyplakal pre nie úplne zásadné veci, ktoré predtým zvládol ľahšie, alebo chvíle, keď si mladší kakne do slipkov a tým si pýta pozornosť – tak som si uvedomila, že to môže byť súrodenecká žiarlivosť.
Na začiatku, keď je bábätko ešte maličké, je pre mňa náročné si nájsť chvíľku pre staršie deti, a to hlavne preto, lebo v čase, keď bábätko zaspí, sa snažím dohnať domáce práce, navariť si, poprípade oddýchnuť.
No uvedomila som si, že sú chvíle, keď mám silu premôcť sa a aj tak to nespravím. Tak som si predsavzala, že budem skúšať hľadať „diery”, v ktorých by som mohla venovať pozornosť starším deťom, aby som predchádzala nárekom, hnevu, pokakávaniu a iným prejavom žiarlivosti, ktoré mi to nakoniec len komplikujú.
Tak napríklad v čase keď dojčím, sadnem si na gauč a môžem sa rozprávať s deťmi, čítam im, otvorím im pracovný list a spolu si ho vypĺňame, hráme sa pexeso. Naši chalani radi chodia na lezeckú stenu, tak som ich tam vzala. Bábätko to zvládlo tiež, skoro celý čas prespalo. Alebo radi jazdia na bicykli, tak som ich vzala na bicykle a išla som s nimi na korčuliach tlačiac kočík. Je skvelé poznať svoje deti a ich potreby a nájsť si čas na ich naplnenie. Myslím, že sa nám to potom vracia na všeobecnom pokoji doma.
Mám ešte túžbu niekedy poprosiť niekoho o kočíkovanie, aby som mala nerušenú chvíľku so staršími deťmi. Alebo ísť s každým samostatne na mini rande, kde sa ich spýtam po čom túžia a pokúsime sa to naplniť. Myslím, že skončím s oboma na zmrzline :)).
Prajem všetkým rodičom, aby hľadali možnosti ako stráviť čas so svojimi deťmi. A aby naplnené potreby ich ratolestí priniesli pokoj do ich domovov.