S manželom sme hodnotili predchádzajúci rok a do nášho rozhovoru sa zaplietla téma, o ktorej sa po Vianociach s deťmi ľahko rozpráva. Ktorá hračka deti najviac potešila? S ktorou sa najviac hrajú?
My sme sa zhodli na tom, že najobohranejšia, najlacnejšia (v podstate zadarmo), najviac rozvíjajúca fantáziu a kreativitu, jemnú i hrubú motoriku, z prírodných materiálov, rastúca s dieťaťom, rozvíjajúca spoluprácu súrodencov a veľa iných naj má len jedna hračka. Viete ktorá? Nie? Tak Vám to prezradím.
Je to kartónová škatuľa.
Tento rok manžel dostal na narodeniny klavír, ktorý nám doručili v kartónovej škatuli. My sme sa veľmi tešili z klavíra, ale naše deti Timko (4) a Samko (2) boli neskutočne očarené škatuľou. Najskôr si ju preskúmali, „vyčistili” od všetkých vrecúšok a polystyrénov. Potom do nej vliezli, zatvárali sa v nej a hrali sa, že majú bunker. Presvedčili nás, aby sme im škatuľu nechali, a tak sme to skúsili.
Na druhý deň som hľadala Timka a on si zo škatule spravil bytík. Nanosil si do nej vankúš, perinu, malú stoličku a býval v nej. Keď ho bývanie v škatuli omrzelo, presťahovali ju so Samkom z obývačky do herničky. Začali do nej skákať ako do bazéna. Nebojte sa, aj záchranné vesty mali na sebe.
Keď vypukla vankúšová vojna, najlepším zákopom sa stala škatuľa. Keď už škatuľa zaberala veľa miesta naležato, otočili ju na výšku a bola z nej skriňa: a viete, ako sa deti radi zatvárajú a skrývajú v skrini? Neskôr som počula z kuchyne akoby niekto telefonoval. Keď som prišla do herne, zistila som, že škatuľa sa zmenila na telefónnu búdku.
Počuli ste už, ako dobre duní škatuľa? Skoro ako bicie, keď do nej udierate či už rukami alebo nohami. Zo škatule sa stal hudobný nástroj. Zaujímavé bolo byť v jej vnútri a počuť búchanie zvonka. Chlapci si pekne nacvičovali rytmizáciu.
A nečakane po mesiaci to prišlo. Akosi na škatuľu zabudli a už iba zavadzala. Nenápadne som ju premiestnila z herne do obývačky a postupne som ju chcela presunúť na vyhodenie.
Nestihla som to. Počas práce v kuchyni som zbadala, ako sa chlapci s nožom v ruke zakrádajú ku škatuli. Chcela som zasiahnuť, tak som sa ich spýtala, čo idú robiť. Už ich omrzel vzhľad škatule a oni ju chceli trošku upraviť. Dali si do nej dve stoličky a potrebovali na bokoch vyrezať dvere ako do auta. Tak sme sa do toho pustili. Zo škatule bolo najskôr auto, potom formula, neskôr loď, z ktorej chytali ryby alebo sa púšťali na záchrannú akciu, lebo sa niekto v blízkosti práve topil.
Škatuľa u nás prežila asi tri mesiace – slúžila aj ako psia búda, veľký priestor na maľovanie a kreslenie, chlapci si na nej nacvičovali pílenie pílkou pod tatovým dozorom, myslím, že aj nejaké púšťanie zo schodov bolo, ale to som určite nebola doma… 🙂
Po týchto Vianociach nám ostali dve krabice. Vo videu si môžete pozrieť, čo sa z nich stalo.
Ak si teda v najbližšej dobe niečo objednáte a príde Vám to v škatuli, tak ju skúste nenápadne nechať deťom v izbe a pozorujte. Možno zapoja svoju fantáziu a nechajú sa unášať hrou.